Lojalita úradníka by teda mala byť vraj voči riaditeľovi a keď ju niekto podľa neho nemá dostatočnú, papa, dovidenia. Chyba.
Lojalita úradníka by mala byť voči ľuďom, ktorí sú prijímateľmi jeho služieb - ľuďom, ktorí sa na neho obracajú, lebo potrebujú pomôcť s nejakou životnou situáciou - alebo voči poslaniu inštitúcie, ktorú zastupuje. Určite by nemala byť voči pár vyvoleným, ktorí ani nerozumejú oblasti, ktorej sa inštitúcia venuje (no sú napr. dostatočne spoľahliví, aby zabezpečili mimoriadne záujmy svojich ochrancov, prípadne ich len treba niekam uložiť, aby mali plat a funkciu).
Byť úradníkom - fuj
Úradníkom som sa stal pre 4,5 rokom. Viacerí známi si ťukali na čelo. Úradníci sú predsa tí zlí ľudia, ktorí vám nechcú dať nejakú pečiatku. Prečo by chcel niekto patriť do takejto skupiny, ak to nie je úplný lúzer? (Všetky možné dôvody prečo úplný lúzer som, nechám internetovým diskutérom.)
Niektoré osobné skúsenosti neprebije žiaden argument. Faktom však našťastie zostáva, že medzi úradníkmi je množstvo slušných a šikovných ľudí. Dokonca aj veľa idealistov, ktorí chcú úprimne veci zlepšovať, aby boli služby kvalitnejšie a efektívnejšie.
Veď aj vo firme si môže riaditeľ vyhodiť koho chce
Môže a firma za to bude niesť dôsledky, či už pozitívne alebo negatívne. Je to "jeho" firma a teda jeho rozhodnutie. Buď bude úspešnejšia alebo skončí.
Dôsledky rozhodnutí riaditeľov verejných inštitúcií však znášame my všetci. Zlé rozhodnutia totiž vedú k zlým službám bez možnosti získať alternatívu, ktoré navyše platia všetci ľudia.
P.S.: Iste, môj koniec v IUVENTE môže byť najlepšie rozhodnutie súčasného vedenia, no keďže neprišiel za chyby v práci, ale za svojsky definovanú lojalitu, mám isté pochybnosti.