Bulshit revolution

Každý elektrón či gén nesie isté množstvo informácie a tak tieto informácie prúdia vesmírom od nepamäti. O človeka začali zakopávať hneď, ako sa objavil. Vtedy sa začal šíriť aj iný druh informácií - myšlienky, kultúra, pracovné postupy, atď. Bolo to životne dôležité a dialo sa to veľmi jednoducho - kopírovali sme, čo sme videli. K tomu sa navyše sem tam niečo pridalo, niečo ubralo a tak sa postupy obmieňali a zdokonaľovali - na svete bol pokrok.

Takto to išlo tisíce a tisíce rokov. Človek mal informácie o svojom bezprostrednom okolí a činnostiach, ktoré sám vykonával. Ostatné bolo zbytočným mrhaním prepotrebnej energie. Abeceda, písmo či neskôr kníhtlač boli len prostriedkami (i keď obdivuhodnými) na to, aby človek mohol spracovať viac informácií. S tým mohla následne nastúpiť do boja aj veda, ktorá nakoniec po dlhšom trápení vyvolala technickú revolúciu.

Nám to samozrejme nestačilo (veď prečo by aj). V informáciách bol ešte vcelku poriadok, nebolo ich zase až tak veľa, i keď už vtedy bolo počuť prvé lastovičky ako štebotajú o tom, čo príde. Odvtedy sme minuli na rozvoj výmeny informácií (teda komunikácií - a to najmä telekomunikácií, čiže výmeny informácií na diaľku) neuveriteľné množstvo času, peňazí, ľudskej sily i ostatných zdrojov. Načo vlastne? Aby sme vedeli v pravý čas, na pravom mieste tú pravú informáciu. Nech už ide o čokoľvek. Ahaho - a hneď je tu aj informačná revolúcia.

Nastal však problém. Tak ako asi sto rokov predtým stroje vyvolali vzburu a ľudia ich chceli rozmlátiť (však sa im to aj darilo), tak aj proti informáciám by sa ľudia vzbúrili, no tie majú jednu úžasnú obrannú výhodu - nedajú sa rozmlátiť. Priam sa topíme v informačnom mori, ale čo by na tom malo byť zlé? Veď sme sa o to celý čas snažili.

V celom systéme je totiž jeden bug. My ľudia sa podľa informácií, ktoré máme, nastavíme na nejakú realitu - napríklad máme všetci informáciu, že keď pustíme vec z ruky, tak padne. Je pre nás natoľko samozrejmá, že ju neriešime. A každá informácia, ktorá to len potvrdzuje, je nám predsa zbytočná, veď mi to už dávno vieme. Ale čo keby tak zrazu niečo, čo pustíme, nepadlo? To by bola senzácia. Už vidím tie titulky: "Gravitácia v koncoch", "Muž, čo pokoril prírodu" a v prime time na CNN ukážka nepadajúcej veci.

Ani toto naše fungovanie by v konečnom dôsledku nebolo až také hrozné. Avšak čo ak to bol len dokonalý trik? To už by bolo jedno, informácia zaujala. Samozrejme je množstvo ľudí, ktorí sú zamestnaní doručovaním informácií. Ale aby nás ich informácie zaujali, je lepšie ak budú mať charakter levitujúcej veci a nie ukážky platnosti gravitačného zákona. Je ľahšie zaujať klamstvom než pravdou. Ak k tomu pripočítame túžbu vedieť každú takúto informáciu ako prvý a to že nás tešia informácie o druhých, ktoré nechceme prezradiť o sebe, sme na vrchole ďalšej revolúcie. Týmto "informáciám" môžeme, myslím, kľudne hovoriť hovadiny - bez akejkoľvek urážky kráv a býkov. Tak si to vychutnajme - hovädinová revolúcia je tu. Welcome to the Bulshit revolution.




P.S.: Škoda, že ani hovadiny sa nedajú rozmlátiť.